1.8. cca 9:00 SELC sme vyrazili autobusom smerom Albansko.

Este sme zobrali par pocestnych v Bratislave, odklial sme vyrazali presne 10:00. Pokracovali sme do Madarska cez znamy hranicny prechod Rajka.

Na moje pocudovanie sme nesli po dialnici ale o to bola cesta zaujimavejsia. Madarsko sme ukoncili na prechode Letenye – Gorican, znamom  hlavne chorvatskym dovolenkarom .

(Mimochodom, ked vas nezaujimaju kecy, iba si pozrite obrazky)

Dalej sme dlllllho pokracovali po dialnici A1 chorvatskym vnutrozemim, vid fotky dve:

 

Medzicasom sa zotmelo a o 23:14 sme dorazili na hranice Bosny a Hercegoviny, kde sme sa dlho nezdrzali a uz 23:27 sme boli spat v Chorvatsku. Dalej zase nuda, nuda, Chorvatsko, az sme o 1:42 prekrocili hranice s Ciernou horou A.K.A. Montenegro. Tu ma celkom prekvapilo, ze vsetci colnici svorne popijali nam velmi znamy napoj Kofola (necakal som totiz, ze bude znamy aj im).

Pocas prejazdu cez Ciernu horu som sledoval pohorie ktore lemovalo nasu  cestu. Bola tmava noc a sice neviem preco ma tento stat prave nazov Cierna hora ale v tom momente pri pohlade na tie tmave kopce sa mi to zdalo velmi vystizne. Rozmyslal som, ze spravim fotku ale urcite by na nej nebolo nic vidno.

Miestami som driemal. Prebudil som sa ked sme zrazu zastali. Pozeram von z okna a my sme na lodi. Tri krat som skontroloval, ci vidim dobre ale videl som dobre. Skratili sme si cestu cez trajekt Kamenari-Lepetane‎. Mrzi ma to ale opat nemam fotku.

Dalej si pamatam hranicny prechod Sukobin, za ktorym sa uz nachadzalo Albansko.

 

V Albansku su:

rybari

mesity

holuby

plaze

V prvom momete sme mali trosku kulturny sok, ked sme zbadali vsade skladky odpadu, vsetko vyzeralo ako by malo minimalne 20 rokov: auta, domy, cesty… Ale ked sme dorazili do nasho hotela, okolie bolo upravene, plaz upratana a vsetko pripravene pre turistov.

S ubytovanim, sme spokojni, nic nam tu nechyba. Plaz je jemna pieskova a more plytke, cize kto si chce zaplavat sa nachodi 😀 ale nevadi nam to.

Mozno este napisem.